Keď sa snažím odpovedať úplne detailne, zaberie to dobrú hodinku. Priateľov zasypem informáciami o cukornatosti hrozna, spôsobe zberu, maximálnych úrodách atd. Po prechutnanej noci sa ma ráno zvyčajne opýtajú: "Ako to bolo s tým stolovým, akostným a neskorým zberom?"
V nasledujúcej sérii článkov sa posnažím podať môj pohľad na zákonom stanovené kategórie slovenských vín. Začnem kategóriou stolových vín.
V zákone o vinohradníctve a vinárstve zo 17. marca 2005, paragraf 19, odsek 1 sa píše, že stolové víno môže byť vyrobené výlučne z hrozna, hroznového muštu, rmutu a vína vhodného na výrobu stolového vína. Kiežby to tak bolo. Stolové víno je totiž najnižšou kategóriou vína na Slovensku a proces jeho výroby reálne nepodlieha žiadnej kontrole zo strany štátu. Ako "Slovenské stolové víno" môže výrobca uviesť každé víno, ktoré bolo vyrobené z hrozna s cukornatosťou minimálne 13 o NM (teda nezrelého hrozna), mušty môžu byť chaptalizované (max 4,25 kg cukru na 100 l muštu, mimoriadne 6 kg cukru na 100 l muštu). V tejto kategórii sa podľa môjho názoru skrývajú aj tzv. "tiež vína", na ktoré sa hodí starý vinohradnícky vtip o umierajúcom židovi, ako prezrádzal tajomstvo výroby vín svojmu synovi. Vraj aj z hrozna možno víno vyrobiť!
Slovenské stolové víno je mi biednou náhradou, akýmsi snažením sa o bytie pekným a kvalitným vínom, ktoré pijem len vo veľmi extrémnych prípadoch. Naposledy to bolo asi pred 3 rokmi v Bratislave o tretej ráno v jednom pajzli, kde to bola samá sovietska zástava, samý Lenin atd. Napriek tomu, že sme tam došli už riadne "nakoštovaní", ten stolový červený zázrak (vraj cabernet sauvignon) sa nedal vypiť ani pri všetkej tej našej opitosti. Stolové vína sa plnia v lepšom prípade do litrových fliaš, obyčajne do tetrapakov. Nikdy, nikdy by som nepil stolové víno staršie ako 1 rok! Tieto vína zvyčajne dosahujú vrchol asi po 3 - 6 mesiacoch, u nás sa obyčajne pridávajú do vínnych strikov. Cena za liter stolového vína sa pohybuje od 35 - 60 korún. Sú veľmi silno stabilizované sírou (SO2) a obyčajne aj kyselinou sorbovou. Takýmito vínami sa láska k vínu nepestuje...
Nájdu sa však aj príjemné vína predávané ako stolové, ale to sú skôr výnimky. Môže sa jednať o víno vyrobené zo zrelšieho hrozna (obyčajne vo výnimočných rokoch). A aby som tu stále na tie stolové hlavotrasy nenadával, skúsim si zaspomínať na starého otca, ako vodnár (matolinové víno) robieval. "Pre košičanoch, toty take ľubia..." zvykol vravieť. Ľahulinké to vínko bolo, vodičkové, riedke, s nízkym alkoholom - "stolové..." Kým bolo mladé, aj piť sa dalo. Rýchlo sa všetko predalo. Dnešné stolové vína tým vodnárom nebohého starého otca nesiahajú ani po členky... Na zdravie!