Priznám sa, že o spoločnosti Vintop Karkó som predtým nikdy nepočul. Keď nám kamarát Norby oznámil, že objednal v tejto vinárskej firme degustáciu vín, čakal som skôr priemerné produkty. Ako veľmi som sa mýlil! Pod útulným penziónom s reštauráciou sa nachádza moderná pivnica s časťou, v ktorej sa k stenám túlia na mieru vyrobené nerezové tanky vybavené riadeným chladením, archív s nafľašovanými vínami i sudová časť, určená na vyzrievanie červených mokov.
Ing. Miloš Svoboda nás privítal čistou slovenčinou, čo nás prekvapilo vzhľadom na to, že obec Búč sa nachádza v okrese Komárno. Až neskôr sme sa dozvedeli, že po maďarsky nevie ani slovo. Zasmiali sme sa a začali "krátku", trinásť vzorkovú degustáciu juhoslovenských vín. Najprv biele: Veltlín zelený, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, atď. Všetky biele moky boli pripravené v súlade so spoločenskou objednávkou - reduktívne, atraktívne, odrodovo čisté, trošku kratšie, menej výrazné (s výnimkou Muškátu žltého 2007), skrátka, vína PP, t.j. prudko pitné!
Oveľa viac nás zaujali červené poklady. Opäť som sa utvrdil v názore, že ak červené zo Slovenska, tak z toho najjužnejšieho juhu. Všetky do jedného boli krásne! Napriek tomu, že boli mladé a podchladené (veď sme koštovali v pieskovcovej pivnici priamo zo sudov), bolo v nich cítiť dostatok slnka a vplyv technologickej moderny. Ochutnávali sme ročníky 2006 - cabernet sauvignon, merlot, svätovavrinecké, alibernet, frankovku modrú. Priznám sa, nepil som tam zlé červené, ale najviac ma očaril krásny, robustný a trieslovinový Alibernet. Z tejto farbiarky mi tŕpli všetky bunky v ústach! Toto víno ešte len bude krásne! Zaujímavý bol aj príjemne mäkký merlot, ale dal som prednosť mohuntosti Alibernetu pred eleganciou Merlotu.
Keďže po degustácii sme poriadne vyhladli, v reštaurácii sme si objednali večeru, a môžem povedať, že jedlo bolo vynikajúce (najmä vatovo mäkké knedlíky). K vynikajúcemu držkovému perkeltu nám Ing. Svoboda priniesol Frankovku modrú 2006, neskorý zber. To bola skutočná lahôdka. Po otvorení sa z veľkých pohárov vinula prekvapujúca, ale nádherná vôňa karamelu a čokolády. Ako sa vínko ohrialo, nadýchalo, tretí a štvrtý pohár už bol frankovkový, višňovo - čerešňový...
Po toľkých vzorkách a dobrom jedle sa atmosféra uvoľnila, s Milošom sme si potykali a pozvali ho k Zolovi do pivnice. Tam sme vyprázdnili množstvo fliaš, rozprávalo sa o víne, o ženách, o živote. Tak, ako to už pri dobrom víne býva...Verím, že sa s Milošom ešte stretnem, možno sa podarí zorganizovať malé vinárske dobrodružstvo na Morave. Na zdravie!